user_mobilelogo

Kto je online

Práve tu je 428 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Ambíciou tohto článku nie je identifikovať presný postup pri stavbe ohradníkov, ale len prezentovať niektoré praktické skúsenosti, s ktorými som sa v minulosti stretol.

Nikdy som nečelil tak rozporuplným postojom k jednej a tej istej veci, ako to bolo v prípade elektrických ohradníkov. Na jednej strane, pri vyhodnocovaní žatvy, alebo zberu krmovín, boli vždy silné argumenty v podobe tlaku premnoženej zvery, ktorá si na plodinách rada pochutila. Na druhej strane nepreberné množstvo argumentov, prečo sa ohradníky stavať nedajú. Samozrejme nápadov, ako sa to dá bolo vždy menej.

Mal som to šťastie, že som sa stretol aj s osvietenými farmármi, ktorí našli spôsob ako sa to dá. A mal som aj to šťastie, že sme naše projekty mohli implementovať na viacerých podnikoch, ktoré tak nakoniec ukázali cestu tým "menej rozhodným". Porovnávané hektárové výnosy dosiahnuté v oblastiach vysokého tlaku zvery boli tými najlepšími argumentami. 

Prax nám ukázala, že efektívnejšia je cesta "ťažkých ohradníkov", teda s využitím zatlčených agátových kolov s výškou minimálne 2 m nad úrovňou terénu. Tento spôsob, síce investične náročnejší, eliminuje nutnosť každoročnej montáže a následne demontáže ohradníkov a zároveň je odolnejší voči poškodeniu zverou. Častým problémom pri oplôtkovaní je nedostatok času na montáž ohradníkov (nedostatok pracovníkov), takže tieto sú namontované neskoro, po oseve plodín. Práve "ťažké ohradníky" sú riešením na takéto situácie.

Častým argumentom prečo nie, bola náročnosť na personál, ktorý bude pravidelne monitorovať stav elektrických ohradníkov. To znamená, či ohradník nie je poškodený zverou, alebo neznižuje svoju účinnosť postupným zárastom zelene. Na tomto probléme sme spolupracovali s jednou technologickou spoločnosťou, kde sa nám podarilo vyvinúť systém na monitorovanie stavu ohradníkov. Výsledkom je bezobslužný systém elektrických ohradníkov. Pracovníci odchádzajú skontrolovať a opraviť ohradník až po automatickom zaslaní sms z monitorovacieho systému, že na ohradníku sa vyskytol problém (strata napätia =  pretrhnutie, zníženie napätia pod kritickú hodnotu = zárast). Manažér si takto jednoducho dokáže skontrolovať, kedy nastal problém, či a za akú dobu sa podarilo problém odstrániť).

Na záver môžem využívanie elektrických ohradníkov vrelo odporučiť (návratnosť takejto investície do 1 roka na exponovaných parcelách). Nezabudnite však. Aby ohradníky fungovali správne a "bez" problémov, nezabúdajte aktívne komunikovať s prenajímateľmi pôdy a poľovnými združeniami. A hlavne buďte kreatívny pri hľadaní riešení na "neriešiteľné" problémy :-).